takže, ...... v prvom rade ďakujem za gratuláciu. k výkonom, doposiaľ som zakaždým trénovala a skúšala svoje výkony len do určitej hranice, jednoducho povedané, do nejakých 80-90% zo svojho plánovaného maxima. nikde netrénujem do maximálnej váhy. na tréningu nejde o to, aby človek skúšal koľko dá, ale aby trénoval a podal čo najväčší výkon na plánovanej súťaži. je to ako u kulturistov, tí tiež nie sú pripravení na 100% dva mesiace pred súťažou, na ktorú sa zamerajú. výkonnosť a forma musí gradovať postupne. rýchly vzostup, resp. silová výkonnosť má za následok, že telo síce dá zo seba všetko ale netrvá to dlho, a konieckoncov príde útlm a stagnácia. toho sa treba vyvarovať tým, že sa naplánuje celý tréningový proces na niekoľko týždňov. maximálne váhy sa dávajú až na súťaži, alebo dva týždne pred ňou, kedy sa testujú základné výkony, ktoré by som si chcela nahlásiť. no vždy to musí ísť na dve súťažné opakovania. uvediem príklad: v drepe som dala na tohtoročných juniorských majstrovstvách sveta 157,5 kg - uznaných, a 162,5 kg neuznaných kvôli rotácii činky na ramenách pri pohybe z drepu smerom hore. aj takéto maličkosti vedia ovplyvniť pohľad rozhodcov a platný pokus, ked ide o titul majstra sveta. z toho by som mohla určiť svoje tohtoročné maximum na platných 165-170 kg. a čo sa týka spomínaného posledného tréningu pred súťažou, tak som šla na 150 kg v dvoch sériách a po dvoch opakovaniach, aby som sa uistila, že to môžem nahlásiť ako základný pokus bez obáv. v tlaku je to 100 kg v tréningu a včerajších 97,5 kg na veľkej cene v tlaku na lavičke mesta Trenčín. v mŕtvom ťahu je môj maximálny výkon 162,5 kg z majstrovstiev sveta, avšak mŕtvy ťah je disciplína, pri ktorej sa nedá dosahovať, alebo si udržať výkonnosť na 100% dlhodobo z dôvodu pretrénovania a z dôvodu, aby nedošlo k zraneniam. k tréningu asi toľko. a čo sa týka osláv, titul som oslavovala ešte namieste v Sofii spolu s ostatnými "trojbojármi" a trénerom. doma som už titul majsterky sveta veľmi neoslavovala, pretože ma čakali hned po príchode domov pracovné povinnosti a zároveň o tom veľa ľudí nevedelo. až kým mi môj priateľ neurobil "reklamu" medzi našimi známymi. asi tak po dvoch týždňoch sa o tom dozvedelo viacero ľudí aj z týždenníka môjho rodného mesta, z čoho vyplynuli milé stretnutia a pohľady ľudí pri prechádzkach mestom. čo sa týka najintenzívnejšieho zážitku alebo osláv, tak tie mi prichystali moji žiaci (zásluhou môjho riaditeľa) na základnej škole, na ktorej učím, nesli do tried, ale stali na chodbe a tlieskali, tým som ti asi aj odpovedala na tvoju predposlednú otázku. a čo sa týka Vatehu..........život s ním je naozaj veľmi ťažký, hlavne pri sobotňajších tréningoch alebo tréningoch, pri ktorých mi robí sparingpartnera, pretože ma vôbec neľutuje a zakaždým na mne skúša nejaké nové tréningové princípy.raz pri stop tlakoch (ked sa musí urobiť dlhšia stopka ako na súťaži čo je1-2sekundy) ma nechal pod činkou asi 6 sekúnd, on si počítal, no mňa skoro rozpučilo.aj taketo veci sa mi pri ňom stávajú, aspoň sa s ním nenudím. inak nám je veľmi dobre, veď sme spolu už takmer 8 rokov. takže ak sa chce , tak sa dá.

gratulujem k titulu majsterky sveta! Mna by zaujimali tvoje maximalne silove vykony, ktore si vo svojom zivote zvladla a tiez to, ako prebehli oslavy tvoho titulu. Je to pravda, ze si ucitelka a tvoji ziaci to velmi, velmi prezivali? A este mi povedz, aky je zivot s Vatehom?