Igor Kopček: Vladimír Ivanovič o Kirilenkovi hovoril vždy v superlatívoch nielen kvôli tomu, že dlhodobo si udržiava vysokú športovú výkonnosť, ale aj preto, že na rozdiel od niektorých kulturistov v Rusku, je aktívny aj v biznise - vďaka partnerstvu s Borisom Vasilievom vo všetkých jeho centrách prevádzkuje fitness bary, vlastní aj spoločnosť, ktorá zvíťazila vo výberovom konaní na čistenie vojenských priestorov v Petrohradskom okolí, pracuje aj ako osobný tréner a tak si prípravu na súťaže financuje predovšetkým z vlastných zdrojov. Sám seba sa pýtam, kde hľadá pri tom všetkom ešte čas na tréning, kde hľadá motiváciu na súťaženie. Veď má všetko – rešpekt aj dostatok peňazí, v podstate bezproblémový život.

Spomeniem si na Vladimíra Ivanoviča Dubinina, ktorého som "prinútil" už niekoľkokrát rozprávať o starých časoch, kedy bol on tou najväčšou hviezdou Ruskej (pardon, sovietskej) kulturistiky, ako mi vravel, že pre neho motiváciou najväčšou bola snaha byť najlepším. Darilo sa mu to celých 5 rokov a až v roku 1974 ho porazil Olev Anus, načo Dubinin reagoval "dubininovsky" - zavrel sa na dva roky do "piterskej" posilňovne (ešte dnes táto hardcore posilňovňa funguje a vďaka Dubininovmu vplyvu je stále prístupná pre mládež bezplatne) s tým, že v roku 1976 Oleva na pódiu roztrhá v zuboch. Dva roky je však dlhá doba, takmer 30 ročný Dubinin sa presadil ako riaditeľ spoločnosti, ktorá po celom Sovietskom zväze vyrábala pomníky a pamätníky z najkvalitnejšieho kameňa a motivácia na súťaženie sa "stratila" v pracovných povinnostiach. S úsmevom vraví, že keď súťažil, bol síce najmasívnejším kulturistom vtedajších čias, no mal iba bicykel (práve na ňom, vo svojich športových začiatkoch, takmer každý víkend dochádzal na pláž pod Petropavlovskú pevnosť, kde si aj s priateľmi nosili činky, aby trénovali na svojej "Leningradskej muscle beach". Mimochodom, v roku 1984 do Petrohradu prišiel študovať Saša Višnievsky a práve tu stretol vtedajšie kulturistické hviezdy, ktoré ho po rokoch strávených v gymnastike "pritiahli" ku kulturistike. Saša trénoval 3-4 mesiace a vďaka talentu a drzosti nastúpil na svoju prvú súťaž a hneď sa stal najlepším kulturistom Petrohradu v kategórii juniorov) a býval v komunálnom byte. No stačilo pár rokov a napriek vtedajšiemu komunistickému zriadeniu stal sa vplyvným mužom severozápadu Ruska a vďaka aj jeho iniciatíve v roku 1987 vznikla Ruská IFBB.
Kirilenko prichádza (strohým tréningovým oblečením mi pripomína Mariana Čambala) zapínam kameru. Krátka rozcvička, strečing, počas neho pár otázok, na ktoré ochotne odpovedá. Prečo je v príprave na Arnold Classic Europe? S nadhľadom a úsmevom vraví, že "vlasť prikázala", hneď na to dodá: "Keď už ja nebudem súťažiť, tak kto bude?" Aké sú jeho ciele v Madride? Súťažiť v kategórii nad 100 kg, kde verí, že zvíťazí a uspeje aj v boji o Pro kartu (tréner Boris Vasiliev teda mal pravdu - predpokladal som, že Pavel nastúpi v "stovke", vyššiu kategóriu nechá borcom ako Lesukov, Fatejev, Zebaľd či Paatriašvili a Rusko sa pokúsi získať vďaka svojim kulturistickým hviezdam prvenstvá v štyroch najcennejších kategóriách – od 85-ťky až nad 100 kg). Pripomeniem mu niekoľko týždňov starý výrok, ktorý som počul z jeho úst, že Kirilenko môže prehrať iba vtedy, ak by "zhodil" 20 kg hmoty, na čo mi bez váhania povie: "Mňa môže poraziť iba moja lenivosť." Uvedomím si, že Kirilenka sledujem na súťažnej scéne prakticky od roku 2005 (v roku 2007 na IFBB Majstrovstvách Európy nastúpil s takou formou, že doposiaľ ľutujem, že sa mi v tom čase nepodarilo "zohnať" peniaze na letenku a pobyt v ďalekom Azerbajdžane) a v jeho príprave registrujem naozaj mnoho výpadkov. Posledný však súvisí so zranením, ktoré mu prinieslo súťaženie v RAW kategórii v tlaku v ľahu - pred zranením bežne na tréningu zvládal v tlaku aj 270 kg, teraz sa už mierni, stačí mu, ak na tréningu zvládne 8 opakovaní s činkou o hmotnosti 220 kg (Lesukov s váhou o 10 kg vyššou pri „benči“ robí aj 10-11 opakovaní). Potvrdí mi, že zranenie je už dávno zahojené, aj preto mohol pred rokom v Irkutsku nastúpiť na súťažné pódium v rovnako fantastickej forme, ako mal v už spomínanom roku 2007, kedy zvíťazil nielen v kategórii do 100 kg, ale získal aj titul absolútneho šampióna. Zranenie – pýtam sa, prečo vlastne súťažil vo Fínsku v RAW tlaku (tu sa zranil) a odpoveď ma prekvapuje – bola zima, neboli ciele, tak som si šiel sily zmerať s „tlakármi“, ktorým som sa výkonom vyrovnal.
Dosť bolo rečí, je čas začať s tréningom, ktorý spoločne som mnou sleduje aj Saša Višnievsky - ten je zvedavý predovšetkým na Kirilenkovu formu, pretože už skôr mi naznačil, že "piterská" kulturistická škola (až na výnimky) sa pripravuje podľa takmer rovnakých postupov. Pri svojich cestách do Ruska som už dávno pochopil, že za výsledkami, masívnosťou a extrémnou silou Ruských kulturistov na amatérskej scéne netreba hľadať masívne dávky farmaceutík, tajomné doplnky výživy, utajené tréningové postupy alebo znalosti, ktoré sú na podstatne vyššej úrovni, ako máme my. Tuším, že v nasledujúcich dňoch si so Sašom "vymeníme" ďalšie TOP SECRET informácie, ktoré pomôžu "našim" zverencom opakovane získavať na pódiu skvelú formu ...

videoklip ... Pavel Kirilenko pred 2012 Arnold Classic Europe - 15. august 2012
fotogaléria ... Pavel Kirilenko pred 2012 Arnold Classic Europe - 15. august 2012