Fridrich Matejík: koncom mája (presnejšie 25. až 30. 5. 2011) sa v Rakúskom Soeldene konali Majstrovstvá sveta v tlaku na lavičke sub-juniorov, juniorov a mužov federácie IPF. Na úvod by som uviedol, že pravidlá IPF sú najtvrdšie v porovnaní s inými svetovými federáciami a ako jedinú ju uznáva aj Medzinárodný olympijský výbor. Preteká sa v jednovrstvových dresoch, pretekári sú počas celého roka sledovaný agentúrou WADA (World Antidoping Agency) a pri samotnej súťaži sa používajú 3 povely – štart, tlak a odložiť. V porovnaní s inými federáciami, sú v IPF výkony v kilogramoch nižšie - dovoľujem si však povedať, že hodnotnejšie. Je bežné, že pretekári, ktorí odišli z IPF, boli zmenou pravidiel schopní zdvihnúť o niekoľko 10 kg vyššiu hmotnosť aj bez dodatočného tréningu.
Slovensko zastupovala v Soeldene reprezentácia v zložení prezident SAKFST Michal Čapla (zároveň aj ako medzinárodný rozhodca), štátny tréner pre silový trojboj Stanislav Januška a pretekári – Filip Kratina, Denis Tangelmayer, Stanislav Janeš a Fridrich Matejík.
Filip s touto hmotnosťou nemal žiadny problém a na druhý pokus sme nakladali 172,5 kg. Nemec Jager nakladal 177,5 a Maďar Kolompar 180 kg. Všetci traja zapísali platné pokusy. Napokon sme nahlásili 182,5 kg. Jager nahlásil 205 kg a Maďar podobnú hmotnosť.
Keď zistili aký máme základ tak Kolompár znížil na 185 kg, Nemec však ponechal rovnakú hmotnosť. Filip si znova hravo poradil s činkou, Jagerovi záťaž nevytlačil a pre Slovensko to znamenalo 2 miesto. Filip si pochvalu určite zaslúži - úspešne absolvoval preteky s troma platnými pokusmi.
Ako druhý nastupoval v sobotu na činku Denis Tangelmayer. Na začiatku sa rozdelili pretekári do dvoch skupín a my sme tak stratili možnosť taktizovať – 2. skupina nastupovala až po skončení pokusov prvej skupiny. Denis začínal na hmotnosti 270 kg, ktorú zvládol bez problémov.
Na druhý pokus sme nakladali 280 kg a tu nastal menší problém s tesným dresom – Denis si necítil prsty na rukách a 280 kg bohužiaľ nezapísal. Rozhodli sme sa vyzliecť dres (nech sa ruka poriadne prekrví) a následne ho nanovo obliecť. Dres sadol na druhý pokus bez problémov, slovenský reprezentant nastupoval na činku o hmotnosti 290 kg, ktorú aj úspešne zvládol. Denis zabojoval a aj napriek problémom s dresom podal perfektný výkon. Čakali sme ako pôjde druhá skupina.
Už prvé pokusy ukázali že súperi majú problém, buď spustiť činku na hrudník, alebo vôbec dotlačiť činku. Nakoniec 8 pretekári ani nezatlačili základ, ktorý sa pohyboval od 270 do 305 kg a vypadli z pretekov. Cenné 2. miesto tak získalo Slovensko už aj prostredníctvom Denisa Tangelmayera.
V nedeľu dopoludnia, v kategórií do 120 kg, čakali prvé pokusy aj mňa. Ešte pred pretekmi som zhadzoval zopár kilogramov, aby som sa zmestil do kategórie a zhadzovanie sa prejavilo – dres mi bol voľný a obliekanie trvalo veľmi krátko. Základ som začínal na 265 kg vážiacej činke, na druhý pokus som si naložil 275 kg a činku som opäť zvládol. Tretí pokus a hmotnosť 282,5 kg bol rozhodcami uznaný ako neplatný v pomere 2:1 – ak by bol platný, umiestnil by som sa na 7. mieste. Napokon som získal 10. miesto medzi 19 pretekármi. Iba dodám, že majstrom sveta sa stal Kazach Yulchiev svetovým rekordom 320 kg.
Popoludní nastupoval na činku Stanislav Janeš v kategórii nad 120 kg. Stano súťažil po vážnej nehode, ktorej rekonvalescenciu ukončil len nedávno, no napriek tomu si za základ zvolil 305 kg – ak by ho zvládol, bol by to nový slovenský rekord. Pri prvom pokuse sa ukázali problémy so spustením činky na hrudník, dres nechcel povoliť aj napriek obrovskému úsiliu. Nakoniec sa ju Stanovi podarilo položiť, ale predčasný štart znamenal neplatný pokus. Podobne to pokračovalo aj pri 2. pokuse.
Na tretí sme nakladali 312,5 kg avšak s podobným výsledkom. V prípade, ak by činku zatlačil, v celkom poradí by skončil na 3. mieste. Musím uviesť, že podobný problém malo viacero pretekárov. Aj Johnny Wahlqvist, ktorý patril medzi favoritov a rovnako nezatlačil základ. Stano napriek týmto problémom na činku nastupoval vždy s maximálnym nasadením a bojoval pri každom pokuse.
V nedeľu večer sa celá Slovenská výprava zúčastnila záverečného ceremoniálu a banketu, kde sme nadviazali kontakty s pretekármi s rôznych krajín a príjemne ukončili preteky. A hodnotenie? Celkovo možno povedať, že šampionát bol pre Slovensko úspešný. Získali sme 2 strieborné medaile a vytvorili nové Slovenské rekordy, čo je jednoznačne úspech. Celkovo sme skončili na 16. mieste medzi 23 krajinami. Pri vyššom počte pretekárov by to bolo určite lepšie. Do budúcna čaká Filipa prechod medzi juniorov, kde sú podstatne vyššie výkony. Ale verím že to zvládne. Denis Tangelmayer spolu so Stanislavom Janešom patria do absolútnej slovenskej a aj svetovej špičky. Je len otázka času, kedy uvidíme u Denisa výkon na úrovni 300 kg. Rovnako Stano pri štarte na ďalších pretekoch bude patriť medzi favoritov na medailu a to či už na Európe, alebo Svete. Čo sa týka mňa, tak cieľom je na Majstrovstvách Európy dosiahnuť výkon 290 kg.
Chcem poďakovať prezidentovi SAKFST Michalovi Čaplovi a Stanislavovi Januškovi v mene pretekárov za podporu a vedenie reprezentácie. Rozprával som sa s viacerými pretekármi. Napríklad Rusi si musia hradiť všetko sami – ubytovanie, cestovné. Tieto veci sú zo strany SAKFST pretekárom hradené, čo je obrovská výhoda. Dúfam že na pretekoch, či už v Bánovciach, alebo ešte tento rok v Dubodieli či v Trenčíne uvidíme veľa nových talentov.
videoklip ... kategória do 105 kg, sub juniors
videoklip ... kategória do 105 kg
videoklip ... kategória do 120 kg
videoklip ... kategória nad 120 kg
