Matej Ivančo ... spracované zo zahraničných zdrojov: nehovorte mi, že nepoznáte sériu dokumentárnych filmov pod názvom Mythbusters! Nie? Ok, vysvetlím - je to séria filmov na TV kanáli Discovery, v ktorých odborníci v praxi testujú rôzne skutočnosti a tvrdenia, ktoré sa často považujú za 100% pravdivé. S akým výsledkom? Je pravdou, že tento seriál nesledujem pravidelne, ale z toho čo som videl, pravdivá býva len niečo menej ako desatina skutočností overovaných tzv. rozbíjačmi mýtov. Rozbíjačov mýtov má aj svet fitness (dnes sú to špecialisti na výživu a fitness tréning Dave Tate, Mike Boyle, Nick Tumminelle, Scott Abel), ktorí sa rozhodli rozobrať a prípadne vyvrátiť mýty dlhodobo späté so svetom fitness a kulturistiky. A či už pôjde o ich vyvrátenie pomocou informácií z rôznych výskumov alebo z osobných skúseností, mnohé z nich určite stoja za zamyslenie.

Drepy s do sedu na lavičku sú nebezpečné
Rozbíjač mýtov... Dave Tate
Tento mýtus nachádza odozvu v najmä mysliach neznalých cvičencov, ktorí zastávajú názor - táto variácia drepu môže dotyčnému privodiť zranenie chrbta, nakoľko je použitá výrazne vyššia váha než pri drepe klasickom. Za vznik tejto "polopravdy" sú však zodpovední práve tí, ktorým vlastná neznalosť techniky tohto netradičného cviku spôsobila vážne zranenia. Za technickú chybu, ktorá môže mať vážny dopad na zdravie chrbta, sa považuje predovšetkým nie dosadanie, ale doslova odrážanie sa v spodnej polohe od stoličky alebo lavičky s činkou na pleciach. Preto, pri dodržaní korektnej techniky, tento cvik nepredstavuje riziko zranenia väčšie, ako ostatné kombinované cviky ako napr. benčpres, mŕtvy ťah, či klasický drep.

Drepy a mŕtve ťahy sú všetko, čo potrebujete k dokonalému precvičeniu strednej časti tela
Rozbíjač mýtov... Mike Boyle
Ak sa bližšie pozrieme na biomechaniku ľudského tela, je jasné, že k precvičeniu stredu tela (vzpriamovačov, stabilizátorov a svalov brucha) tieto dva cviky nepostačujú. Získate pomocou nich síce istú silu pri pohybe v určenej dráhe, no nezabezpečia vám stabilitu pri rôznych pohyboch v bežnom živote. Pozrime sa na to z inej perspektívy. Istá skupina ľudí napríklad zastáva názor, že po odcvičení zhybov na hrazde je biceps stimulovaný natoľko, že žiaden iný cvik, ktorý primárne zaťažuje biceps, nie je potrebný. S týmto názorom by sa však väčšina skúsených kulturistov nestotožnila, nakoľko je zaradenie ďalších cvikov pre biceps viac než vhodné. To isté platí i pre stred tela. Je pravdou, že kombinovaným cvikom rozviniete hrubú silu, no v momente, ako sa telo dostáva do pohybu, táto sila nenachádza svoje uplatnenie.

Zlé držanie tela obmedzuje jeho pohyblivosť
Rozbíjač mýtov... Nick Tumminello
V niektorých prípadoch je tento výrok sčasti pravdivý, avšak nie vždy musí netradičná poloha držania tela predstavovať i jeho nefunkčnosť.
Vezmime si za príklad gymnastov. Ak sledujete olympiádu, máte možnosť vidieť vynikajúcu prezentáciu ľudskej mobility a funkčnej sily, ktorú títo športovci predvádzajú. Ak si ich však všimnete i na oddychovej lavičke, ich držanie tela pôsobí istým spôsobom prapodivne. Tento dôkaz preto vylučuje výrok, že ich držanie obmedzuje funkčnosť ich tela. Dôležitejším aspektom než držanie tela je teda schopnosť vykonávať daný pohyb technicky správne a bez fyzickej bolesti.

Zvyšovania počtu opakovaní alebo záťaží je v kulturistike rozhodujúce
Rozbíjač mýtov... Scott Abel
Ak vezmeme do ruky hudobný nástroj po prvýkrát, šanca, že na ňom odohráme technicky správnu melódiu, je takmer nulová. Predovšetkým je potrebné naučiť sa mechaniku hry - držanie nástroja, učíme sa hrať jednotlivé tóny, dodržiavať rytmus a tempo. Až to zvládneme, potom budeme pripravení danú melódiu skutočne zahrať. Pri tréningu s činkami však väčšinu základov preskočíme a ideme priamo k samotnej hre - jednoducho robíme opakovania a série, bez toho, aby sme sa naučili niečo o účinku cviku a odozvy tela na záťaž. Je to ako by sme sa pokúšali robiť hudbu bez toho, aby sme vedeli zahrať jednotlivé tóny. V kulturistike tieto "tóny" predstavuje nahromadenie kyseliny mliečnej, kyslíkový dlh, únava, príjem bielkovín, sacharidov. Ak tieto jednotlivé prvky nevieme aplikovať pri tréningu a nevšímame si odozvu tela, nezáleží na váhe ani opakovaniach. Jednoducho zdvíhame záťaž bez akéhokoľvek spojenia s mysľou. Ak sa naučíme základy, k vybudovaniu dokonalého tela nás čaká cesta dlhá asi ako cesta hudobníka, ktorý vie zahrať jednotlivé tóny, od krásnej hudby. Avšak v tomto procese sa učíme ako telo reaguje na isté podnety, s čím môžeme neskôr manipulovať. Inými slovami, pri tréningu v kulturistike existuje oveľa viac premenných ako počítanie opakovaní, či pridávanie záťaže.

Nikdy by ste nemali robiť strečing pred tréningom
Rozbíjač mýtov... Mike Boyle
Zo skúseností získaných počas mojej tréningovej kariéry viem, že v momente, ako zaradíte statický strečing pred tréningom, riziko zranenia sa podstatne zníži. Tento fakt potvrdilo i mnoho športových poradcov a odborníkov. Oponenti, ktorí vytvorili tento mýtus tvrdia, že práve strečing pred tréningom výrazne znižuje svalovú silu. Dnes však už existuje mnoho odborných štúdii, ktoré dospeli k záveru, že strečing pred cvičením síce znižuje svalovú silu, avšak táto hodnota sa pohybuje na úrovni okolo 3%, pričom sa výrazne redukuje riziko zranenia a to hovorí za všetko. Neviem ako vy, ale ja osobne radšej zostanem bez zranenia, a s možnosťou trénovať ďalej, ako by som sa mal strachovať o zníženie okamžitej sily.

Väčšina športov nevyžaduje tréning s izolovanými cvikmi
Rozbíjač mýtov... Nick Tumminello
Je pre mňa zarážajúce, ak sa tréneri v rôznych športových odvetviach riadia týmto pravidlom a tvrdia, že izolované cviky nie sú funkčné. "Funkčnosť" cviku je v tom prípade pre nich zjavne relatívny pojem, pretože izolované cviky hrajú významnú rolu v príprave športovcov rôznych odvetví. Samozrejme, že títo jedinci potrebujú aj celkovú silu tela, avšak jednokĺbové cviky majú v ich tréningu pevné miesto. Vezmime si teda za príklad zápasníka MMA, ktorý na otázku o jeho tréningových potrebách okamžite odpovie, že nepostrádateľnou súčasťou prípravy je trénovanie jednotlivých svalov paží izolovanými pohybmi (ako napr. bicepsové zdvihy alebo tricepsové extenzie), nakoľko sú pri zápase vystavené veľkému množstvu ťahových a tlakových pohybov v snahe zneškodniť protivníka.
Dôvody zaradenia izolovaných cvikov do tréningu každého športovca by som teda zhrnul do troch základných bodov:
... zlepšenie špecifickej výkonnosti v danom športovom odvetví
... eliminácia slabých miest
... pomoc pri zotavovaní sa po zranení