Ján Moravčík: v roku 2005 patril medzi najznámejších kulturistov na Slovensku. Dôvod? Big Brother, v ktorom sa dostal medzi poslednú štvoricu. Áno, jeho meno je Boris Prihradský, kulturista s titulom juniorského majstra sveta, s finálovým miestom zo seniorských IFBB Majstrovstiev Európy, seniorský Majster Slovenska. S Borisom som v kontakte prakticky od chvíle, kedy sa po rokoch strávených v zahraničí vrátil na Slovensko a určite nielen mňa zaujímalo, čo aktuálne robí, čomu sa venuje a či neplánuje návrat na súťažné pódiá ...

Boris, ja ťa vnímam už ako špičkového kulturistu, ale úprimne povedané, nespomínam si na tvoje začiatky ani na počiatočné úspechy. Tak teda, kedy si sa začal venovať kulturistike a aké úspechy si dosiahol okrem juniorského zlata a seniorského 4. miesta na ME?
S kulturistikou som začal ako šestnásťoročný v roku 1995 a na svoju prvú súťaž som nastupoval už o rok neskôr – súťazil som v kategórii dorastencov do 80 kg a v Liptovskom Mikuláši som pod vedením trénera Štefana Ivana skončil na 6. mieste. Nebolo to medailové miesto, ale vďaka nemu som postúpil na dorastenecké Majstrovstvá Slovenska do Poradu, kde som obsadil miesto siedme.
Samozrejme, videl som, že rok pravidelného tréningu ja málo na to, aby som dosiahol viac, ale nasledujúce mesiace som tvrdo trénoval, doprial som si dostatok stravy a v roku 1997 som opäť súťaži medzi dorastencami, ale už v kategórii nad 80 kg. Majstrovstvá Slovenska dorastencov sa v tom roku konali v Starej Ľubovni a ja som tu získal svoju prvú medailu – bronz.
Koncom leta 1997 som nastúpil na Vysokú školu do Liptosvkého Mikuláša, kde sa ma ujal Ing. Ľubomíš Hečko. Pod jeho vedením som trénoval dva roky a až vtedy bol spokojný s mojim pokrokom – pripravil ma na súťaž v Novej Dubnici, kde sa konala nominácia na juniorské IFBB Majstrovstvá sveta 1999. Nomináciu som zvládol a následne na to som získal svoju prvú medailu z medzinárodnej súťaže – v Portugalskom Porte som sa stal juniorským Majstrom sveta v kategórii nad 80 kg.
Na prestup medzi mužov som si musel počkať tri roky – v roku 2002 som si zmeral sily aj s najlepšími kulturistami Slovenska, Čiech a aj Poľska. S akým výsledkom? Na Grand Prix Trnava som skočil na 4. mieste v kategórii nad 90 kg, na Tatranskom pohári som skončil na mieste druhom, hneď za Poliakom Pavlom Brzoskom (mimochodom, ten pár týždňov na to získal striebro na IFBB Majstrovstvách sveta) a zvíťazil som na Veľkej cene Dubnice.
O rok neskôr som opäť súťažil v jesennej časti súťažnej sezóny – získal som 2. miesto na Grand Prix Trnava (jediným, kto ma porazil, bol Peter Weinlich a aj ten krátko na to na IFBB MS získal striebro), druhý som bol na Tatranskom pohári a opäť som zvíťazil na Veľkej cene Dubnice. Dve súťažné sezóny medzi mužmi ma utvrdili v tom, že je najvyšší čas vyskúšať si sily aj v boji o nomináciu na IFBB ME. V roku 2004 som sa stal Majstrom Slovenska v kategórii nad 95 kg, ale nomináciu na ME som si vybojoval až o rok neskôr – v Brasove som obsadil 4. miesto v kategórii do 95 kg.

Ako hodnotíš toto umiestnenie s odstupom piatich rokov?
Boli to pre mňa prvé ME v kategórii mužov, som si vedomý aj toho, že keby som v závere neurobil chyby, tak to mohla byť medaila. Ale poučil som sa a to bolo najdôležitejšie.

Po ME prišlo účinkovanie v reality show Big Brother, čo do tvojho života priniesla táto skúsenosť? Priniesla mi veľa nových kamarátov, viem ako to funguje v týchto show, ja mám len príjemné zážitky. Skúsenosť asi tá, že nikdy nepodceňuj nikoho.

Viem, že si strávil určité obdobie v Austrálii. Aký je tam život, ľudia ...
V Austrálii som študoval a žil tri roky a mám na ňu len krásne spomienky. Život je tam taký istý ako tu, ak chceš niečo dosiahnuť, musíš makať a vydržať. Ver mi, pečené holuby ani tam z neba nepadajú. Čo sa týka ľudí, sú veľmi priateľskí, je tam mix národov z celého sveta.

Vymenil by si život v Austrálii za život tu na Slovensku?
To asi nie, Slovensko je mojim domovom a som tu spokojný.

Čomu sa aktuálne venuješ, čím sa živíš?
Venujem sa výrobe ovocných destilátov. Minulý týždeň sme boli na Medzinárodných pretekoch, kde naša drienkovica, trnkovica a dulovica získali zlato a jablkovica striebro.

Nerozmýšľaš niekedy nad myšlienkou návratu do kolotoča súťaží?
Priznám sa ... rozmýšľam, ale nie je to ešte v takom štádiu, aby som sa do toho poriadne pustil. Čas ukáže, či sa to zmení.

Na Slovensku sa o niekoľko týždňov uskutočnia dve prestížne a atraktívne súťaže - M-SR v Bratislave a Mozolani Classic v Žiline. Chystáš sa ako divák pozrieť na niektorú z nich?
Áno, chystám sa na tieto preteky a prajem organizátorom výborné publikum a nabité pódium.

Zaujímalo by ma, kto je z tvojho pohľadu momentálne najlepším kulturistom na Slovensku?
Čo sa týka výsledkov - Igor Kočiš; prezentáci - Štefan Havlík a formou, ktorou sa prezentuje posledné sezóny - Rasťo Solár.

Na MS v Talianskom Come dosiahli naše dievčatá výborné výsledky. Máš tu svoju favoritku, ktorá ťa v poslednom čase zaujala?
Bol to výnimočný šampionát, oceňujem umiestnenie každej našej pretekárky. Najväčším prekvapením určite bola Janka Kolbaská, ktorá ako juniorka získala bronz.

Spomínal si, že svoju prípravu si konzultoval s pánom Hečkom. Určite vieš, že jeho oddiel opäť získal prvenstvo v rebríčku hodnotenia klubov SAKFST. Čo si myslíš, prečo to tak je?
Odpoveď je veľmi jednoduchá - systematická práca Ing. Ľubomíra Hečka a osobitný prístup ku každému pretekárovi.

Boris, ako vyzerá tvoj bežný deň, zostáva ti popri povinnostiam aj čas a priestor na cvičenie?
Vstávam o pol šiestej ráno a mám flexibilnú pracovnú dobu - niekedy makám desať hodín, inokedy pätnásť. No výrobu prevádzkujeme spolu s otcom, takže, ak potrebujem ísť na tréning, nie je to problém.

A čo strava, ako vyzerá v tvojom prípade?
Čo sa týka stravy klasika - mäso, zemiaky, ryža, ovsené vločky, zelenina, ovocie.

Využívaš aj teraz nejaké doplnky výživy?
Mám veľmi dobré skúsenosti s Nitrixom, vyhovuj mi kombinácia Leucik a arginin, ďalej beriem glutamín, Anator a kvalitné aminokyseliny.

Máš pocit, že ti kulturistika niečo v tvojom živote vzala?
Určite nie, kulturistika mi v živote veľa pomohla. Naučila ma sebakontrole, odhodlaniu a psychickej odolnosti.

Ako to vyzerá v tvojom osobnom živote - máš priateľku?
Nie, priateľku nemám, som slobodný.

Čo by poradil mladým začínajúcim kulturistom. Kde je podľa teba kľúč k úspechu?
Základom je vydržať, tento šport robiť niekoľko rokov a až tak sa dostaví úspech. Samozrejme, šampión môže byť len jeden a musíte tomu veriť, že ste to práve vy.