Gabriel Harčárik: Dadu, ako ju všetci v Bardejove volajú, registrujem od čias, keď som cvičil ešte v „starej“ posilke. Najskôr sa venovala trojboju, ale v súčasnosti sa špecializuje už iba na tlak v ľahu na rovnej lavici. Tento rok bol pre ňu veľmi úspešný, pretože získala všetko, čo sa dalo dosiahnuť v jej kategórii. Dada na mňa vždy pôsobila skromným dojmom a preto si myslím, že o jej úspechoch málo kto vie. A to je jeden z dôvodov, pre ktoré som sa rozhodol práve s ňou natočiť rozhovor a predstaviť vám ju ako jednu z najlepších „tlakariek“ na Slovensku. To, aké úspechy dosiahla v tomto roku a aké má plány do budúcna sa dozviete z nasledujúceho klipu.

A mimochodom ... na stránke powerliftingslovakia.sk som našiel s Dadou zaujímavý rozhovor - nech sa páči, čítajte.

Dadi, ako si sa dostala k silovému trojboju, a teda k "siláckemu" športu vôbec?
Chodiť do fitka ma naučil môj manžel. Po 10 rokoch môjho súťaženia to berie ako osudovú chybu. Vedel, že mám silné ruky, tak navrhol, aby som skúsila pretláčanie rukou, čo ma držalo asi pol roka, viac som, pokukávala po silovom trojboji.
Koľko si mala vtedy rokov?
Mala som sladkých 21.
Neodrádzal ťa od toho niekto z tvojho okolia, resp. neprehovárali ťa, aby si robila niečo iné?
Spočiatku si všetci mysleli, že je to len môj rozmar, tak ma nechali, ale po dvoch deťoch mi niekedy naši povedia, že som na to už stará. Prehovárať ma neprehováral nikto, občas sa ma niekto, opýta prečo nerobím fitness.
Venovala si sa nejakému športu aj dovtedy?
V škole na telesnej som sa nezvykla ulievať, ale to bolo moje maximum.
Prečo si začala práve v klube KSTaK Matej?
Nijaký iný som nepoznala a trénovala so v ich posilňovni, tak nebolo čo riešiť.
Čo ti tento šport dal?
Naučil ma sebadisciplíne, o ktorej som netušila, spoznala som krajiny, ľudí. Každá súťaž vonku je pre mňa ventil.
Čo ti naopak zobral silový trojboj?
Vzal a stále berie všetok voľný čas. Keď sa pripravujem na väčšiu súťaž, tak tréningu obetujem každú voľnú chvíľu na úkor rodiny.
Mala si počas tých dlhých rokov, ktoré si zasvätila silovému trojboju, okamihy, keď si si povedala: "Stačilo!"?
Silový trojboj robím už iba rekreačne, viac-menej sama pre seba. Pri dvoch deťoch, práci, škole a domácnosti som rada, že stíham benčovať. Krízy som mala dve. Jedna bola ešte v IPF-ke, keď som celé leto makala na ME vo Francúzku, ale istí páni rozhodli, že majú niekoho lepšieho, napriek tomu, že nemal za sebou ani jeden nominačný pretek. Druhá bola nedávno, ale dúfam, že je to za mnou.
Mala si aj predtým, ako si začala s posilňovňou, takú postavu, ako máš dnes?
Ja som niekedy vážila 65 kg, ale sval by ste na mne ťažko hľadali. Mala som dve faldy na bruchu, na stehnách celulitídu. V 15-tich som prestala jesť chlieb, občas som sa išla strápniť na aerobik a schudla som na 50 kg.
Sú za tvojou postavou aj drastické diéty, alebo je to skôr o naštartovaní metabolizmu počas cvičenia?
Drastické a dlhodobé diéty som nikdy neuznávala. Sedem rokov som robila na internom oddelení a tam nebolo času sa prejedať. Po tých rokoch som sa naučila načúvať svojmu telu, čo si môžem a čo nemôžem dovoliť. Ja si nemyslím, že mám dokonalú postavu, vždy je na čom pracovať. To ako vyzerám, vďačím cvičeniu. Aj po pôrodoch sa dá vyzerať dobre, treba iba chcieť.
Napriek tomu, máš obdobia, kedy musíš držať diétu? Ak, tak prečo?
Tento rok som konečne po TOP 10-ke pochopila, že v 56-ke už veľa vody nenamútim, môj maximálny výkon bol 90 kg, napriek tomu, že počas tréningov to bolo aj o 5 kg viac, chudnutie 1-2 kg do váhy ma totálne zničilo. Na M-SR v Rožňave som súťažila ako 58kg a zlepšili sa aj výkony.
V tejto súvislosti nám skús prezradiť, ak to nie je tajomstvom, aká je tvoja aktuálna hmotnosť a akú hmotnosť musíš mať tesne pred súťažou?
Moja aktuálna hmotnosť je 60,0 kg a súťažím v 60-ke.
Prezraď, čo sa najčastejšie nachádza na tvojom jedálnom lístku a čo tam vôbec nenájdeme?
Jem v podstate všetko (okrem chleba). Nepatrím medzi športovcov, ktorých jedálny lístok môže byť vzorom. Keďže mám doma troch chlapov, tak varím pre nich. Čo, to záleží od nich. V jedle som nikdy nebola vyberavá, pre mňa je dôležité, aby som nebola hladná.
A čo sladkosti? Je takýto "prehrešok" proti vypracovanej postave vôbec dovolený?
Sladkosti je jediná vec, ktorú stíham jesť a ani jeden deň to nevynechám. Možno keby som ich vynechala, tak moja postava by bola dokonalá, ale kto by so mnou vydržal?
Ktoré sú tie najväčšie úspechy, ktoré si vážiš, či už preto, že ťa stáli veľmi veľa úsilia, alebo možno preto, že sa ti k nim viažu nezabudnuteľné spomienky?
V IPF ma potešila nominácia na ME v Cahors (Francúzko). Niečo iné to bolo minulý rok, kedy som prvýkrát súťažila vo federácii WPC v Togliati (Rusko), keď som sa v poslednej chvíli dozvedela, že pôjdem na MS. Potešilo ma, že som porazila domácu súperku a stala sa majsterkou sveta v tlaku v kat. do 56 kg výkonom 90 kg. Na ME v Lotyšsku som si zase urobila v kat. do 60 kg nový osobný rekord 107,5 kg a v štvrtom pokuse, aj keď iba v rozcvičovni, som zatlačila 110 kg.
Aké sú tvoje súčasné aktuálne výkony?
Oficiálne zapísaných mám 107,5 kg.
Viem si ťa živo predstaviť pri tréningu, pretože som ho s tebou absolvovala nie raz, ani nie dvakrát. Napriek tomu by som nedokázala povedať, ktoré cviky máš rada a ktoré vyslovene neznášaš. Takže to skús čitateľom prezradiť sama.
Rada cvičím cviky na triceps a výpady na zadok. S menšou radosťou cvičím cviky na chrbát.
Ako vyzerá tvoj bežný deň, keď doň zahrnieš aj cvičenie?
Vstávam o 6.00 ráno, odveziem deti do škôlky, ak má manžel službu, tak jeho do práce. Okolo 7.30 som práci. Moja práca nie je fyzicky náročná, viac psychicky, keďže pracujem ako sestrička na psychiatrickej ambulancii. Občas beriem aj služby na zatvorenom oddelení, ale to už je o inom. O 16.00 idem z práce po deti, nákup, domov, tréning, ktorý závisí od rodiny.
Lepšie sa ti trénuje ráno alebo večer? Alebo čas tvojho cvičenia závisí úplne od niečoho iného?
Ideálne by bolo trénovať ráno, keď mám deti v škôlke. Tréning závisí od toho, či manžel robí a ako si zabezpečím počas tréningu deti. Keď tlakujem, tak ich nerada beriem zo sebou, lebo sa potrebujem sústrediť a nie pozerať, čo zase vyviedli.
Aký dlhý je tvoj bežný tréning a koľkokrát v týždni ho stíhaš absolvovať?
Trénujem 4-5krát v týždni. Keďže už nerobím trojboj, musím sa sama strarať o nohy a zadok, aby to nejako vyzeralo. Bežný tréning trvá asi hodinu.
Kto ťa trénoval v úplných začiatkoch a kto je tvojím trénerom dnes?
Začala ma trénovať Dana Matejová, ale už niekoľko rokov je to Marcel Matej.
S akými pocitmi sa vysporiadavaš pár minút pred štartom? Aj v súčasnosti sa k absolútnemu sústredeniu pridáva aj nervozita, napätie a stres?
Nie som ten typ, ktorý svoju nervozitu ukazuje navonok. Som vnútri nervózna, ale väčšinou je to 2-3 dni pred súťažou. Tesne pred pokusom počúvam skupinu Kabát, ktorá ma vie vyhecovať.
V akej atmosféry sa ti najlepšie preteká? Ak je súťaž podfarbená hudbou, skandovanie a povzbudzovanie fanúšikov alebo by si prijala skôr absolútne ticho?
Počas súťaže potrebujem hlasitú hudbu, čo sa deje v hľadisku nevnímam a častokrát si nepamätám ani cestu k tlakovacej lavičke.
Ak sme sa už dostali priamo k súťaži, tak súčasťou reprezentácie či už klubu alebo mesta je bezpochyby aj oblečenie, čo v prípade vás, silových trojbojárov je to dres. Máš nejakú obľúbenú značku, alebo podstatné je to, aby ti "sedel" ako uliaty?
Súťažím v jednovrstvovom Titane, na ktorom už miestami nie je ani značku vidieť.
Aj keď nepoznám zákulisie silového trojbora a všeobecne akéhokoľvek športu, je viac ako isté, že vrcholový šport a následné účinkovanie na medzinárodných súťažiach nie je možné bez finančnej podpory sponzorov? Komu ty konkrétne vďačíš za takýto druh pomoci?
Nemám žiadneho sponzora. Peniaze, bohužiaľ, ťahám z rodinného rozpočtu.
Môžeš dnes, aspoň s čiastočným časovým odstupom porovnať súťaženie v IPF a WPC?
V IPF som súťažila 9 rokov, ale nezažila som tam nič také silné a milé ako vo WPC. Atmosféra na súťažiach WPC sa nedá porovnať s IPF. Ľudia sú milí, ochotní pomôcť, ústretoví, chcú sa rozprávať. V IPF sú veľké emócie, hnev, nenávisť a neprajnosť. Väčšina svetových hviezd sa s vami nebude ani baviť.
Máš nejakú métu, ktorú by si v tomto športe chcela dosiahnuť?
Ja tento šport beriem ako koníček, je mi jedno, či mám doma 5 titulov z MS, ME alebo jeden. Nenosím v hlave svoje najlepšie výkony, tréningy, dátumy súťaží. Pre mňa je dôležité, aby moje deti vedeli, že majú mamu a občas niečo na súťažiach vyhraje.
Čitateľov však určite zaujímajú nielen tvoje výkony a tréningy, ale aj súkromný život, keďže ten sa od športového oddeliť nedá. Takže prezradím, že si vydatá (šťastne!) a máš dve deti. Ale to ostatné skús prezadiť sama. (manžel, deti - mená, vek)
Som 10 rokov vydatá, manžel Ľubomír má 35 rokov a pracuje ako policajt v Bardejove. Mám dvoch synov, jeden má 6 (Ľuboš) a druhý 3 (Peter) roky. Sú úplne rozdielni, aj keď každý hovorí, že " robení cez kopírku". Študujem 5. ročník sociálnej práce a tento rok by som to už rada ukončila. Rodine som veľmi vďačná, že ma nechávajú robiť to, čo ma baví. Väčšina pretekárov si zbalí veci na súťaž a ide. Ja to mám oveľa ťažšie, keďže sa musím postarať o to, aby všetko fungovalo, aj keď nie som doma. Z toho mám najväčšie stresy, keď odchádzam.
Manžel ťa, ako vidieť, od tohto "siláckeho" športu neodrádzal, ale naopak, pridal sa, hoci nie vrcholovo. Alebo sa nebodaj mýlim a Ľubo navštevoval posilňovňu dávno predtým, ako ste sa spoznali.
Manžel cvičil dlho predtým ako sme sa spoznali a 7 rokov súťažil v džude.
Dadi, žijeme príliš rýchlo, čo u teba znamená dokázať skĺbiť prácu, šport a rodinu. Nájde sa v tomto kolobehu čas aj na odpočinok?
Ja odpočívam na súťažiach.
Aký film si rada pozrieš?
Pozrela by som si kde - čo, ale na to nemám čas.
Akú hudbu máš rada?
Počúvam tanečnú hudbu, na súťaži Kabát.
Čo ťa dokáže v bežnom živote príjemne prekvapiť?
Keď sa deti nebijú aspoň 20 minút.
Naopak, čo ťa vie najčastejšie rozčúliť?
Ľudská hlúposť.
A na záver, ak by si sa dokázala vrátiť na začiatok svojej športovej kariéry a vopred by si vedela, čo všetko tento šport prináša a s čím všetkým musíš bojovať, aj napriek tomu všetkému by si sa opäť začala venovať silovému trojboju?
Áno.