Cesta bola na počudovanie bezproblémová a po registrácii sa výprava ubytovala v penzióne „Z“. Príjemné ubytovanie ešte znásobilo pocit domácej atmosféry, ktorú sa realizačný tím snažil navodiť. Vo večerných hodinách sa jedna časť družstva zúčastnila porady rozhodcov a trénerov, druhá vyrazila skúmať najbližšie okolie. Na záver prvého dňa sa konala večerná porada, taktické pokyny boli smerované hlavne mladším členom družstva.
Ranná teplota vzduchu nad 30 stupňov Celzia trošička zaskočila súťažiacich zvyknutých na chladnejšie a upršané slovenské počasie a už tesne pred obedňajšou prestávkou bol vzduch v hale nedýchateľný .. a teplota sa neustále zvyšovala.
Ako prví nastupovali žiaci v súborných cvičeniach - organizátor zvolil netradične rozdelenie na farebné a čierne pasy. Matúš Hutník a Samuel Olejár podporení večernou poradou s trénermi si boli vedomí technickej prevahy a svoje kvality predviedli sústredeným výkonom. Matúš Hutník postupoval až do finále, kde sa však v závere nevyhol drobnej chybe a tá ho obrala o prvenstvo.
Po prvýkrát sa aj neporaziteľný Samko Olejár dopustil vážnej chyby - zaváhal, a svoj tul nedocvičil. Znamenalo to vyradenie z ďalších bojov, napriek tomu, že bolo badať výrazný kvalitatívny rozdiel medzi súpermi. Nečudo, že ho takýto stav mrzel a nechýbali ani slzičky smútku.
V kategórii súborných cvičení juniorov sme doplatili na chybné verdikty rozhodcov, ktorí boli výlučne z domácich radov a majú zvláštny pohľad na cvičené techniky. Zjavne bol poškodený Jakub Magda a Marcel Petro, hoci získal bronzovú medailu.
Jakub Hutnik, ktorému sa to stalo minulý rok, cvičil ešte zodpovednejšie a vo finálovom súboji, v ktorom bol jednoznačne lepší, sa zrodila remíza. Taktiež v „rozstrelovom“ súboji rozhodcovia sa zhodli na ďalšej remíze. V opakovanom finále (štvrtý tul za sebou) už Jakub Hutnik nedal nič na náhodu, zacvičil opäť skvelo a zaslúžene zvíťazil.
V kategórii seniorov sa zopakovala situácia zo súťaže juniorov, keď k zjavnému poškodeniu zo strany rozhodcov došlo pri cvičení Róberta Baláža a Veroniky Balážovej. Obaja tak získali „len“ bronzové medaily.
Úžasný výkon nám predviedli seniori v kategórii I. - Dan Tomáš Gajdoš a Martin Magda, ktorí obaja v semifinálových zápasoch ostali stáť ako soľné stĺpy a pochopiteľne z ďalších bojov vypadli. V opačnom prípade by sa jednoznačne stretli až vo finále.
Naše „tulové“ želiezko v ohni - Patrika Petra sme si šetrili na jeho ničiace matsogi. A ako sa ukázalo, celkom oprávnene. Program prvého dňa ukončili tímové súťaže v súborných cvičeniach, kde sme zastúpenie nemali.
Horúci, ale príjemný deň ukončilo posedenie na terase penziónu, kde sme si rozobrali výkony a pripravili sa na matsogi budúceho dňa. Taktika bola jasná - udržať výkonnosť z minulého roka, kde Martin Magda knokautoval súpera. Rumunskí taekwondisti sú povestní svojou tvrdosťou a rýchlosťou a tak nám nič iné neostávalo, ako oplácať rovnakou kartou.
Na tatami proti súperovi v druhý deň súťaže ako prvý sa postavil Jakub Hutnik a veru nemal veľa šťastia, nakoľko jeho súper mal o 20 cm a 10 kg viac. Vo veľkom dusne v hale nebolo ľahké zvládnuť zápas na 2x2 min. Jakub to však so cťou ustál, hoci zápas prehral.
Jakub Magda v kategórii do 58 kg narazil na držiteľa I. Danu a to ho tak rozladilo, že nepodal výkon, s ktorým by bol spokojný. Rezignoval a zaslúžene prehral. Aj napriek tomu získal bronzovú medailu, čo ho podľa dohody s rodičmi oprávnilo urobiť si v škole „modrý pondelok“.
Marcel Petro aj napriek veku patrí k už ostrieľaným borcom. Ukázal to hneď v prvom zápase, kde v dvoch kolách jasne dominoval. Rozhodcovia nepochopiteľne rozhodli o remíze a tak nasledovalo minútové predĺženie. A Marcel v predĺžení jasne zvíťazil.
Je potrebné spomenúť, že už pred zápasom mal Marcel žalúdočné problémy (rovnako ako minulý rok) a bojoval so sebazaprením. Vo finálovom zápase znova dominoval, avšak zdravotné problémy ho donútili v druhom kole svoj súboj vzdať. Je to na škodu veci, nakoľko mal prevahu. Zdravie je však prednejšie a tréneri nechceli riskovať prípadné problémy.
V kategórii seniorov do 63 kg nastupoval Martin Magda po minuloročných výkonoch ako favorit. Tentoraz konkurencia bola však podstatne vyššia. Hneď v prvom zápase narazil na ambiciózneho držiteľa I. Danu. Nasadenie bolo vysoké, no Martin má už dosť skúseností a zápas s prehľadom doviedol do víťazného konca.
V semifinálovom súboji narazil na súpera, ktorému nedal žiadnu šancu. Po jednom exportnom Dolyo chagi, ktoré zadunelo celou halou to vyzeralo už na K.O. súper ešte vstal, no Maťo ho v závere „prefackal“ a postúpil do finále. Vo finálovom zápase pravdepodobne rozhodcovia nadobudli dojem, že je to súťaž K1, nakoľko prvé kolo nemalo konca-kraja a trvalo bezmála 4 minúty. Až po intervencii trénera sa rozhodcovský stolík prebudil a ukončil prvé kolo. Mierne navrch v ňom mal Martin a to pravdepodobne „inšpirovalo“ súpera k tomu, aby dvakrát po prerušení súboja ešte pokračoval v úderoch a kopoch. To asi nemal robiť, Maťo prepol na vyšší rýchlostný stupeň a za pomoci jeho priateľov - Nerio a Dolyo zápas víťazne ukončil.
V druhom ringu prebiehala kategória seniorov do 71 kg. V prvom zápase nastúpil Róbert Baláž ml. proti domácemu reprezentantovi, držiteľovi III. Danu. Robo je už skúsený harcovník, v tomto smere strach nepozná a s chuťou sa do súpera zahryzol. To malo za následok, že v prvom kole jednoznačne dominoval. Obnovilo sa mu však zranenie ľavého ramena a tak v druhom kole musel troška ubrať. Aj napriek tomu mal však prevahu a takticky zápas zvládol perfektne. Sám bol so sebou spokojný. Na jeho a naše obrovské prekvapenie výhru prisúdili súperovi, čo v hale vyvolalo obrovský prejav nevôle. Nič to však nezmenilo na tom, že Robo z ďalších bojov nezaslúžene vypadol.
Ďalším v tejto kategórii bol Patrik Petro, ktorý do Rumunska prišiel nie celkom v svoje koži. Väčšinou veselý a vtipný Paťo mal pochmúrnu náladu. Po krátkom, asi 20-minútovom príhovore Roba Baláža st. nastúpil na tatami a čakali sme, ako sa to prejaví na jeho výkone. A bol to veru iný Paťo, ako ho poznáme. Ešte lepší, tvrdší a k vynikajúcim rukám pridal aj nohy a to sa nemohlo inak skončiť, ako jeho víťazstvom nad ťažkým súperom, držiteľom I. Danu. Postúpil do finále, kde ho čakal premožiteľ Roba Baláža, už spomínaný domáci borec. Nasledoval jeden z najlepších výkonov, aké sme u Paťa mohli vidieť. V podstate súpera k ničomu nepustil, okrem toho, že mu museli ošetrovať ľavé oko, lebo mu ho pohladkal Paťo svojou pravačkou. Celý zápas mal prevahu a nič iné ako Paťove víťazstvo sa nedalo čakať. To sme si nemysleli len my, ale celá hala, ktorá sledovala tento súboj. V Rumunsku platí asi pravidlo, že 5. kup nemôže zvíťaziť nad III. Danom, nakoľko nepochopiteľne po rôznych špekuláciách pri stolíku rozhodcov víťazstvo prisúdili Rumunovi ... a hala pískala. Vedúci delegácie ihneď protestoval u riaditeľa súťaže, nič však nepomohlo. Paťo však mohol byť so sebou veľmi spokojný a to ešte netušil, čo príde v tímovom sparingu.
Veronika Balážová nastupovala v kategórii senioriek do 52 kg priamo do finále, kde ju čakala až prehnane nabudená domáca reprezentantka, držiteľka II. Danu. Kto však môže Veroniku prekvapiť po súboji s Kaťou Solovey? Veľmi dobre takticky a technicky vedený súboj zo strany Veroniky, zo strany súperky nepekné kopy zozadu a žiadne čisté body. V druhom kole navyše prišlo zranenie pravého kolena, kde Veroniku miestny „ránhojič“ už lifroval do nemocnice. Na jeho prekvapenie nikam sa nešlo, naopak zápas Veronika s prehľadom dokončila a zaslúžene zvíťazila.
Vo váhovej kategórii do 80 kg náš klub zastupoval Tomáš Gajdoš. Celý zápas bol plný emócií, napätia a nesprávnych rozhodnutí ringového rozhodcu. Tomáš predviedol svoj tradičný výkon, aj so zranením tentoraz pravého ramena. Po zápase sa zrodila remíza. V predĺžení na 1 minútu mal prevahu Tomáš, no znova sa rozhodcovia nezhodli na víťazovi a nasledoval súboj na prvý čistý bod. To ale okrem našej rozhodkyne Veroniky Červenej nevedeli ostatní, nakoľko sme ich museli upozorňovať, že sa musia postaviť a zobrať vlajky do rúk a sledovať, kto prvý zasiahne súpera čistou technikou a tým zápas vyhrá. Asi po 20 sekundách predĺženia Tomáš krásnym úderom Jirugi zasiahol súpera, len mu tak hlava odletela. Okrem Veroniky Červenej a celej haly to ostatní rozhodcovia nevideli a tak sa pokračovalo ďalej. O chvíľu Tomáš svoj útok zopakoval a znova sa nič nedialo. Po treťom napomínaní na strane Tomáša zápas bol ukončený na naše prekvapenie, s víťazstvom pre Rumuna. Tomáš bol veľmi sklamaný.
V súťaži prerážacích techník sme mali zastúpenie len u senioriek a to Veronikou Balážovou. Postupne bodovali všetky súperky, avšak plný počet bodov dosiahla iba jedna Rumunka a naša Nika. V rozstrele nasledoval kop Dolyo, kde Nike sa nepodaril a tak jej patrilo druhé miesto. Je to však obdivuhodné, lebo Veronika power absolvovala so zraneným pravým kolenom a uvažovali sme, že vôbec do tejto súťaže nenastúpi.
A nás ešte čakala premiéra v teamových sparingoch. Je na škodu veci, že sa pred súťažou odhlásili z nášho klubu dvaja juniori a jeden senior, lebo tým sme boli veľmi oslabení. Aj napriek tomu sme to išli vyskúšať a juniorský team síce prehral v semifinále, ale nejaké skúsenosti získal. Ináč to bolo u seniorov, kde nám taktika velila vyhrať prvé tri zápasy v podaní Paťa Petra, Tomáša Gajdoša a Maťa Magdu, nakoľko štvrtý člen teamu Robo Baláž ledva udržal zranené ľavé rameno pri tele. Zdatný súper postavil proti Paťovi semifinálového súpera z Maťovej kategórie. Zápas prebiehal s Paťovou prevahou. Asi v polovici prvého kola sa súper pokúsil o útok, na chvíľu však zaváhal a to Paťo využil na svoje povestné Jirugi. Súpera zasiahol do brady, ten sa porúčal k zemi kde ho kriesili asi minútu. Po porade rozhodcov, či išlo o čistý úder a správnom rozhodnutí, že áno, náš team vyhrával 2 – 0.
Na druhý zápas nasadili súperi statného borca a tak náš tréner proti nemu postavil Tomáša Gajdoša. Tomáš nenechal nič na náhodu a jednoznačným spôsobom zvíťazil. A to takým spôsobom, že to muselo súpera aj bolieť.
Na tretí zápas sme nasadili Martina Magdu a čakali sme na jeho súpera. Chvíľu sa nič nedialo a až s odstupom času sme zbadali, že proti nemu nikto z ostávajúcich súperov nechcel nastúpiť. Potom jeden našiel odvahu a Maťo ho „ušetril“. Zvíťazil s absolútnou prevahou a tak bolo 6 – 0 a celý zápas sme vyhrali.
Vo finále nás čakal kompletný súper s 5 členmi teamu. My sme mali len 4 a aj to Robo Baláž bol zranený. Súper nasadzoval prvý a postavil svojho najťažšieho borca, asi 100 kg držiteľa I. Danu. Náš tréner určil, že s ním do zápasu pôjde Patrik Petro. Ten sa pred zápasom rozlúčil s priateľmi, rodinou a kázal pozdraviť aj rodičov. Do zápasu však Paťo išiel s úplnou vážnosťou.
Asi v polovici zápasu (išlo sa 1x2 min.) v strede ringu Paťo opäť vytiahol svoju pravačku a tentoraz krátkym švihom od ramena, ale o to tvrdším a rýchlejším úderom zasiahol hruď súpera. Stokilový chlap odletel ako muška, zapotácal sa a išiel k zemi. Museli ho preberať, zápas síce dokončil, ale ešte pri preberaní medailí bol mimo. Vyhrávali sme 2 – 0.
Taktika velila jedno - a to nasadiť zraneného Roba Baláža . Ten so sebazaprením nastúpil proti Maťovmu finalistovi. Zápas zvládol vynikajúco a asi len optická prevaha rozhodla o tom, že nevyhral. Dokonca sme ho chceli aj stiahnuť zo zápasu, ale on ho dokončil. Obdivuhodné.
Na najlepšieho súpera v treťom zápase znova nastúpil Tomáš . Bol to veľmi dobrý zápas. Mierna bodová prevaha bola na našej strane a očakávali sme zisk ďalších dvoch bodov. A opäť celá hala ostala zarazená, keď za víťaza vyhlásili Rumuna. Tomáš bol veľmi sklamaný, cítil, že mal vyhrať. Jeho prehra znamenala, že sme nepokračovali v zápase, nakoľko aj prípadná Maťova výhra by len dorovnala skóre a ďalšieho člena teamu sme nemali. Skončili sme síce druhí, ale morálnymi víťazmi bol náš team.
Nasledovalo odovzdávanie ocenení, rozlúčka a odchod z haly. Dopriali sme si malú večeru a pustili sme si z kamery všetky zápasy. Po veľmi príjemne strávenej analýze výkonov a zhodnotení celého pobytu, sme ráno odišli domov.
Je znova potrebné sa poďakovať v prvom rade všetkým športovcom klubu, ktorí sa zúčastnili na tomto podujatí. Skvele reprezentovali náš klub. Mladší si mohli zobrať príklad zo stálic klubu ako sa má bojovať o víťazstvá a starší sa znova presvedčili, že súperiť sa dá s každým. Tento turnaj bol pekným vyvrcholením sezóny a zároveň aj malou odmenou pre všetkých zúčastnených. Škoda, že niektorí členovia klubu pre povinnosti, resp. zranenia sa tohto podujatia nemohli zúčastniť. Na nešťastie sme sa o získaní titulu najlepšieho teamu v seniorskej kategórii dozvedeli až po príchode domov, čiže krásny pohár nás čaká na ďalšom ročníku.
O tento úspech spomedzi 12 zúčastnených klubov, s oveľa početnejším zastúpením súťažiacich, sa zaslúžili seniori:
Veronika BALÁŽOVÁ
1. miesto matsogi do 52 kg
2. miesto power break
3. miesto tul I. DAN
Martin MAGDA
1. miesto matsogi do 63 kg
3. miesto tul I. DAN
Tomáš GAJDOŠ
3. miesto tul I. DAN
Róbert BALÁŽ
3. miesto tul do 1. kupu
Patrik PETRO
2. miesto matsogi do 71 kg
Seniorské družstvo mužov v zložení: Tomáš Gajdoš, Martin Magda, Róbert Baláž a Patrik Petro navyše získalo 2. miesto v team matsogi. Tešime sa na ďalší ročník.
