HNonline ... 13.07.2008: potvrdené. Guliar Mikuláš Konopka sa stal prvým slovenským športovcom, ktorý dostal pre užívanie dopingu doživotný dištanc. Tento verdikt potvrdil na sobotňajšom zasadnutí aj Slovenský atletický zväz. Tým, že išlo už o jeho druhý prehrešok v kariéry, má zakaz pôsobiť v akejkoľvek pretekárskej, trénerskej či funkcionárskej činnosti nielen v atletike, ale v športe celkovo. „Jeho meno sa oficiálne nemôže objaviť v žiadnej súvislosti so slovenským športom,“ povedala pre HN predsedníčka Slovenského atletického zväzu Mária Mračnová.
Chcel byť bobistom
Mikuláš Konopka sa na vynesenie verdiktu ani nedostavil. Cez víkend sa však zúčastnil pretekov v Nitre, kde prišiel podporiť svojho brata, kladivára Miloslava Konopku, v jeho úsilí splniť limit na olympijské hry. O okolnostiach svojho dopingového prípadu nechcel hovoriť. "Športovú kariéru mienim ukončiť definitívne ja sám, ale nie za takýchto okolností,“ vyhlásil Konopka. Znamená to, že sa so svojím trestom a prehreškom definitívne nezmieril a chce športovať naďalej. "Brat bol, je a bude mojou oporou. Sľúbil, že bude so mnou ďalej trénovať, lebo atletika ho baví a má ju rád,“ povedal brat dopingového hriešnika Miloslav Konopka. V zákulisí majstrovstiev Slovenska v atletike, ktoré sa cez víkend uskutočnili v Nitre, sa hovorilo o tom, že Konopka uvažoval o prechod k zimnému športu, konkrétne k bobistom. V súvislosti s jeho zákazom účasniť sa akejkoľvek športovej činnosti to však neprichádza do úvahy.
Ostro sledovaný klan
Po dopingovej kauze Mikuláša Konopku si vzali komisári Svetovej antidopingovej agentúry na mušku aj jeho brata Miloslava Konopku (kladivára) a ich švagra, guliara Milana Haboráka. "Za posledné dva týždne boli u nás doma dvakrát. Komunikovali s nami veľmi ironickým tónom. Mal som pocit, akoby sa tešili z toho, že mal Miki pozitívny test,“ tvrdil Miloslav Konopka. Brat dopingového hriešnika ešte limit do Pekingu 2008 nesplnil a nie je isté, či by mu k účasti na olympiáde pomohol. "Nepotrebujeme ani Haboráka,ani Konopku na olympiáde a rozhodne ich tam nebudeme silou-mocou tlačiť,“ povedal pre HN prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár.
Diana Končošová, sme.blog ... 13.07.2008: Mikuláš Konopka, slovenský atlét, guliar, banskobystričan a v neposlednom rade aj môj vzor. Ale kladivársky. Každý, kto tejto disciplíne rozumie mi dá za pravdu, že má dokonale prepracovanú techniku, vysokú rýchlosť, perfektný švih a veľkú silu. Je to atlét, ktorý sa ani v 6 pokuse nevdzáva a bojuje zo všetkých síl. Aj preto ma správy o jeho prehrešku a následne doživotnom dištance zarazili. Možno odo mňa čakáte, že budem maximálne pohoršená nad tým, že niekto, v koho schopnosti verím ma sklamal tým, že jeho výkony vôbec nie sú jeho(v podstate). Ale ja nie som. Stále verím v jeho schopnosti. Nie som naivná, ale myslíte si, že Mikuláš Konopka je jediný atlét na celom svete, ktorý niečo podobné spravil? Myslíte si, že svetové rekordy, ktoré sú platné vyše 25 rokov sú čisté ? Myslíte si, že dnešné deti, ktoré robia atletiku neberú anaboliká? Na každú otázku vám odpoviem NIE. Konopka NIE je prvý ani posledný ktorý zhrešil. Dnes sa vrcholový šport bez akýchkoľvek podporných látok robiť nedá. ( ako príklad uvediem F1. Vodičom dávajú drogy, aby mali rýchlejšie reakcie. Ibaže tam ich nikto nekontroluje, lebo sa toho zistenia všetci boja. A druhá vec je, že sa tam točia veľké peniaze. Hmm, na pouvažovanie. ) A kto tvrdí opak, klame. Alebo je naivný on. Svet dávno prestal existovať na "hlúpostiach" ako je spravodlivosť či čestnosť. Skôr je to o tom, kto má aké šťastie. A ani svetové rekordy NIE sú také, akými sa zdajú byť.
Čo taká Jarmila Kratochvílová? Ja naozaj nechcem spochybniť jej výkony, pretože viem, ako trénovala. Za jej výkonmi je množstvo tréningov, ktoré by v dnešnej dobe zvládol málokto, veľmi si vážim jej chuť a silnú vôľu, ale... ale. Bola by som hlúpa, ak by som verila, že jej výkon na 800m je výsledkom driny a úsilia. Určite, ale nie iba. Trošku jej niečo pomohlo. Len v tých časoch mali prostriedky na oveľa nižšej úrovni a niekomu dokázať, že má v sebe nepovolené látky bolo umenie. Doplatil na to Remigius Machura. A poviem vám, ja si spomínaných atlétov nadovšetko vážim a v mojich očiach neklesli. No a čo s poslednou otázkou? Mám vás nechať v klamste? NIE, to by nebolo fér. Áno, je to tak. Mladé 15ročné deti sa snažia za každú cenu ísť za hranice svojich možností. Veľkú vinu prikladám trénerom, ktorí ich nútia robiť veci nezlúčiteľné so zdravým rozumom, len aby deti dokázali niečo, čo oni v mladosti nie. A tak siahajú po zakázanom ovocí, aby tak uspokojili všetkých. Šport už dávno NIE je o talente a fair play. Bohužiaľ. Za všetkým hľadaj peniaze. Ale aby som sa vrátila späť ku Konopkovi. Držím mu palce v ďalšej etape života a myslím si, že by bol z neho výborný tréner. Ak by sa tak stalo a on by doma, na OŠG v BB začal trénovať, uvažovala by som o prestupe na spomínanú školu. Lebo sú aj iné riešenia ako nadobro skončiť s niečím, čo milujete. A viete, NIE je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá. A nie je všetko tak, ako napíšu nezainteresovaní redaktori.
Konopkových sedem viet ... 08.07. 2008: dňa 13. mája v čase príchodu dopingových komisárov som bol u zubára. Manželka mi telefonicky oznámila, že ma hľadajú dopingoví komisári, tak som sa vrátil domov, kde ma testovali. Pri vedomom užití zakázanej látky, pokiaľ by som sa nevrátil, riskoval by som „len“ čierny bod. Tento rok som mal 17 negatívnych dopingových testov a preto ma veľmi prekvapilo, že som mal pozitívny test. Podľa odborníkov látka metandienón je v tele minimálne 10 a viac týždňov, preto mi je nepochopiteľné, že 2 testy, ktoré som absolvoval pred a týždeň po mojom pozitívnom teste, boli negatívne. Keďže som nič zakázané neužil, požiadal som o zmenu miesta konania B testu a test DNA, obe žiadosti boli zamietnuté. Túto moju situáciu sme preberali s rôznymi odborníkmi (lekári, právnici...) a zhodli sme sa na tom, že práva športovcov v tejto situácii sú minimálne až nulové.“ Mikuláš Konopka
kopček: niekedy zhruba pred rokom a pol (viac informácií HĽADAJ TU) som na náš web posunul informáciu, že pri experimentálnom pokuse s pomocou nových metód sa podarilo preukázať aplikáciu anabolického steroidu methandienone až po 110 dňoch od poslednej aplikácie. 110 dní, to je viac ako 15 týždňov, čo je vzhľadom na orálnu aplikáciu neuveriteľne dlhá detekčná doba. V športových kruhoch sa hneď ozvalo niekoľko skeptikov, ktorí označili výsledky experimentu za skreslené, ale dopingové prípady v nasledujúcich mesiacoch až v podozrivo vysokom počte preukázali zneužitie práve spomínaného methandienonu. Náhoda? Možno. U nás, na Slovensku, bol aktuálne zo zneužitia tejto dopingovej látky obvinený špičkový guliar Mikuláš Konopka, ktorý sa podrobil mimosúťažnému odberu ešte v máji. Paradoxne, v prípade odberov realizovaných týždeň pred a týždeň po inkriminovanom odbere bol Konopka "čistý" ... čo je minimálne zarážajúce ak si uvedomíme, ako prísne dopingové kontroly u atlétov prebiehajú (výmena vzorky samotným športovcom neprichádza do úvahy ani náhodou) a aká je doba "pozitivity" po aplikácii methandienonu. Kto vidí do danej problematiky, určite sa neuspokojí s tvrdením, že sa jednalo o tri nezávislé odbery a ich výsledky mohli byť predsa rozdielne. Aj preto sú tu otázky, na ktoré zrejme budeme márne hľadať odpovede ... Napríklad - majú v antidopingovom laboratóriu, ktoré robilo rozbor Konopkovej vzorky, k dispozícii novú, už skôr spomínanú diagnostickú metódu na zisťovanie dopingových látok? (to uvidíme už v nasledujúcich mesiacoch ... ak áno, stúpne počet pozitívnych na methandienone). Bola Konopková vzorka "vymenená"? (odpoveď na to by sa dala zistiť DNA testom, ale ten bol zamietnutý). Naozaj Konopka dopoval a iba doplatil na svoju neopatrnosť vo vysadzovaní dopingovej látky? (ak áno, prečo potom nebola prítomnosť methandienonu preukázaná pri odberoch týždeň pred a týždeň po spomínanom dopingovom teste?). Otázok je tu veľa a odpovede ... chýbajú. Zatiaľ ... Faktom ale ostáva, že z dopingu obvinený športovec má iba veľmi obmedzený priestor na svoju obhajobu a športový zväz sa ho v podstate ani nemá záujem zastať, obhájiť.
Ak aj vás spomínaný prípad zaujal, ponúkam vám výber z dennej tlače, ktorá na túto tému v posledných dňoch zverejnila hneď niekoľko článkov. Čítajte a záver si urobte sami ... priatelia.
denná tlač: kapitola Mikuláš Konopka je dopísaná. Bodku za ňou pol roka pred guliarovou tridsiatkou dal sobotňajší verdikt disciplinárnej komisie Slovenského atletického zväzu o doživotnom treste za druhé dopingové previnenie pred dvoma mesiacmi. Za prvé v roku 2002 mal dvojročný dištanc. Absolútny trest je vôbec prvý v histórii slovenského športu. Vlaňajší halový európsky šampión a bývalý dvojnásobný majster Európy do 23 rokov sa proti nemu môže do 15 dní odvolať na výkonný výbor zväzu. Podľa vlastného vyjadrenia však túto možnosť nevyužije.
Na disciplinárke chýbal
Disciplinárna komisia SAZ, ktorá zasadala v Nitre, vyniesla rozhodnutie v Konopkovej neprítomnosti. „Neprišiel a nedostali sme od neho ani žiadne vyjadrenie,“ skonštatoval jej predseda Zdeněk Hrbáček. Svoje pocity po vynesení doživotného trestu označil za zmiešané: „Celý život robím v atletike a pre atletiku. To, čo sa stalo, je však zlé pre celý slovenský šport a atletiku zvlášť.“ Mikuláš Konopka sa v Nitre objavil až vyše dve hodiny po zasadaní. Aj to najmä preto, aby na štadióne Stavbára radami a prítomnosťou pomohol svojmu kladivárskemu dvojčaťu Miloslavovi na atletických majstrovstvách Slovenska pri jednej z posledných možností splniť A-limit na pekinskú olympiádu. Žiadosti o rozhovory na tému svojho prípadu odmietol, novinárom však rozdal rozmnožený text krátkeho vyhlásenia. Vysvetlil v ňom okolnosti kontroly z 13. mája a zopakoval, že nič zakázané neužil. Vyhlásenie sa končí konštatovaním, že „práva športovcov v tejto situácii sú minimálne až nulové“.
Nerozhoduje SAZ, ale IAAF
„Nerozhodlo sa to dnes na disciplinárke, ale ešte 2. júna,“ poznamenal guliar ústne bez bližšieho vysvetlenia. V ten deň pravdepodobne dostal vyrozumenie o zamietnutí svojej žiadosti o to, aby B-vzorku analyzovalo iné antidopingové laboratórium, ako to, ktoré zistilo pozitivitu „áčka“ na metandienón, látku zo skupiny androgénnych anabolických steroidov. Čiže nie rakúske v Seibersdorfe. Naň má Konopka zlé spomienky: v ňom ho pred šiestimi rokmi usvedčili, že si k bronzovej medaile na halových majstrovstvách Európy 2002 vo Viedni pomohol užívaním anabolického steroidu stanozolol. Aj jeho brat, kladivár Miloslav bagatelizoval kompetentnosť domách orgánov: „SAZ nerozhoduje, rozhoduje IAAF.“ Konopkovcom dal nepriamo za pravdu aj šéf disciplinárky Hrbáček: „Akýkoľvek iný trest, než ten, ktorý sme vyniesli, by Svetová antidopingová agentúra a Medzinárodná atletická federácia odmietli.“ V zmysle antidopingovej charty totiž po prvom, dvojročnom treste za anaboliká v prípade ďalšieho priestupku automaticky nasleduje doživotný. Disciplinárna komisia odporučila výkonnému výboru, aby zvážil, či Konopku nezbaví členstva v Slovenskom atletickom zväze. Už nikdy totiž nebude môcť pôsobiť nielen ako športovec, ale ani ako tréner, funkcionár či rozhodca. Trest sa vzťahuje na každé športové odvetvie, ktorého zväz podpísal slovenskú antidopingovú chartu, čiže takmer na všetky.
Kam ďalej, ukáže čas
V zákulisí nitrianskeho atletického šampionátu sa objavili špekulácie, že by bol ideálny typ do zostavy slovenského štvorbobu. Nesporne však ide o zbožné želanie, lebo nič také neprichádza do úvahy. „Hádzať si však môžem,“ poznamenal Mikuláš Konopka. Kvôli komu? „Aj kvôli sebe,“ vraví. Najmä však kvôli bratovi, výbornému kladivárovi, ktorý Mikiho prítomnosťou na tréningu podmienil vlastné pokračovanie kariéry. Guliar po potvrdení druhého pozitívneho testu dostal výpoveď z Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. Počas prvého dvojročného dištancu pomáhal v rodinnej pohrebníckej firme. Akým smerom sa bude uberať jeho ďalší život, ukáže čas.
Ku Konopkovcom a ich švagrovi Milanovi Haborákovi chodili v posledných rokoch dopingoví komisári jako na klavír. Dvaja z nich si za to môžu sami. Raz ich už nachytali na hruškách. Jedného v dôsledku toho dokonca poslali s hanbou domov z olympiády. Druhý tri roky po odpykaní trestu šokoval na európskom halovom šampionáte. Ani nie tak víťazstvom, ako výkonmi. Sériou s piatimi pokusmi za 21 metrov, za hranicu, ktorú nikdy predtým neprekonal. Dopingový test mal negatívny, takže titul mu zostal. S ním však zostalo aj podozrenie. Potom už neprehodil ani dvadsiatku. Do akej miery v dôsledku zdravotných problémov a či aj preto, že v dôsledku hojných prepadových kontrol musel voliť medzi sebazáchovou a záchovnou dávkou dopingových prostriedkov, vie len Mikuláš Konopka. Májový test potvrdil podozrievavý predpoklad komisárov. Nedovolené podporné prostriedky vytvárajú určitý druh závislosti. Keď začneš brať doping, „zaštopuješ“ nárast výkonnosti prirodzeným tréningom a stávaš sa jeho otrokom. Vzdať sa ho môžeš len za predpokladu, že sa vzdáš aj ambícií prekonávať rekordy. To náš najlepší guliar nedokázal. Stal sa štvancom. Antidopingoví komisári naňho poľovali. Na to mali právo. Nemali a nemajú však právo prejavovať sa jako ironici či cynici. Proces odhaľovania dopingových hriešnikov musí mať dôstojnú podobu od začiatku do konca. Mikuláša Konopku je škoda. Jeho talentu, o ktorom viackrát presvedčil v mladších rokoch. Jeho nadšenia, oddanosti atletike. Žiaľ, nabalil na seba prehnané ambície a stal sa ich obeťou.
Keď sa na to vykašleš ty, vykašlem sa aj ja
Sme najkontrolovanejší atléti na svete, tvrdí hriešnikov brat Miloslav Konopka. Vrhačské dvojčatá z Čaty boli odjakživa veľmi silne naviazané na seba navzájom a obaja spolu na atletiku. „Mal som chuť zabaliť sezónu,“ opisoval v sobotu v Nitre svoje myšlienkové pochody po prepuknutí bratovej druhej dopingovej aféry Miloslav Konopka, po Charfreitagovi náš druhý najlepší kladivár. „Olympiáda hore-dolu. K Mikimu mám silnejší vzťah ako k olympijským hrám.“
Bol to šok, priznal. Napokon sa však rozhodol ďalej bojovať o právo štartu na svojej tretej olympiáde. Zavážila bratova spolupatričnosť. „Povedal som mu - keď ty prestaneš chodiť na tréningy, vykašlem sa na ne aj ja. To by som nerád. Mňa to baví. Aj jeho. Sľúbil, že ďalej bude chodiť trénovať. A chodí.“ Mikuláš Konopka, tri kilá schudnutý po viróze a hnačkách, v sobotu intenzívne prežíval celú nitriansku kladivársku súťaž. Milo k nemu po každom pokuse prišiel po radu. O vlastnej afére hovoriť nechcel, ale o bratových ambíciách vravel bez rozpakov: „Má na osemdesiat metrov. Pred časom na tréningu v Maďarsku hodil 80,40 m. Dnes mohol dosiahnuť sedemdesiatosem. Verím, že švagor Milan Haborák splní guliarsky limit už v nedeľu a Milo kladivársky dvanásteho v Plzni. Potrebujú sa len pozbierať.“ Obaja už raz limit splnili, ale v Opave, na pretekoch typu „kontroliek“, bez seniorskej konkurencie, v súťaži s juniormi a dorastencami. Výkonný výbor zväzu ich výkony odmietol uznať za limity.
„Stavajú sa k nám nedôverčivo,“ konštatuje Miloslav Konopka. „Je pravda, že boli dané pravidlá, na akých pretekoch možno plniť limity. My sme však na štart v Opave dostali súhlas od šéftrénera Vladimíra Bezdíčka. On sa za nás aj postavil. Ale ako jediný z výkonného výboru...“
Milo má stále čisté konto. Na rozdiel od svojho brata aj ich švagra Haboráka ešte nikdy nemal pozitívny dopingový test. Čím si to vysvetľujete? pýtali sme sa ho. Po krátkej odmlke odvetil: „Neviem.“ Po ďalšej sa spýtal: „Prečo aj ostatných nekontrolujú tak ako nás? My sme najkontrolovanejší atléti na svete. Len za posledné dva týždne, už po Mikiho prípade, k nám dopingoví komisári prišli dvakrát. A stavím sa, že do olympiády ešte dvakrát prídu. Robia si srandu, sú nepríjemní. Tešia sa z Mikiho nešťastia.“ Aj slovenskí? „Slovenskí sú v pohode. Myslím komisárov Svetovej antidopingovej agentúry.“ Ako reagujete? „Snažím sa čím skôr vycikať, aby zmizli. Ale keď mne to trvá niekedy aj dve-tri hodiny. Katastrofa. Keď to na človeka príde, vyzliecť sa donaha...“ Kladivár banskobystrickej Dukly však tvrdí, že „na to, čo bolo, treba zabudnúť“, že mieni „myslieť pozitívne a dopredu“.
A čo Miki? „Musí existovať s niečím iným. Musí to prebolieť.“
